Lomnička leží v severozápadnej časti Levočských vrchov v doline Lomnického potoka. Nadmorská výška v strede obce je 617 m n. m. a v chotári 590 – 880 m n. m. Vrchovinný až hornatinný povrch chotára tvoria pieskovcové súvrstvia flyšu. Je tu minerálny prameň. Značná časť chotára je odlesnená, smrekové lesy sú len na východe. Väčšinou má hnedé lesné pôdy. Obec je doložená z roku 1294 ako Parva Lompnicha, neskôr ako Kuslomnicha (1329), Miskalomnic (1511), Malá Lomnica, Lomnička (1808); maďarsky Kislomnic; nemecky Kleinlomnitz. Obec založili v 13. storočí Görgeyovci.
Obec zostala ich majetkom. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom. Koncom 18. storočia tu bolo plátennícke bielidlo. V roku 1787 mala obec 114 domov a 492 obyvateľov, v roku 1828 mala 161 domov a 1160 obyvateľov. Za I. ČSR boli obyvatelia roľníci a nádenníci. Po oslobodení obyvateľov nemeckej národnosti odsunuli do Nemecka. Obec sa postupne zaľudnila obyvateľmi z okolitých obcí. Časť obyvateľstva pracovala v Štátnych lesoch v Podolínci a vo Svite, časť ako stavební robotníci.
Počet obyvateľov: 3333
Rozloha obce/mesta v ha: 957
Prvá písomná zmienka: 1294